Na prvej hodine doučovania, po zistení úrovne žiaka, sa často stretávam s otázkou, za aký čas sa dá dosiahnuť viditeľný pokrok v jazyku. Je to otázka, na ktorú sa v tom momente nedá presne odpovedať, pretože pokrok závisí predovšetkým od žiaka. Tým nechcem povedať, že učiteľ nemá žiadnu zodpovednosť ohľadom pokroku svojho zverenca. Samozrejme má, ale menšiu, ako žiak samotný. Prečo? Učiteľova hlavná rola spočíva predovšetkým v presnej diagnostike úrovne vedomostí žiaka, a na základe diagnostiky v jeho nasmerovaní vo výučbe. Z praxe viem, že veľa mojich klientov sa práve preto nenaučilo jazyk, lebo so zmenou učiteľa, sa znova a znova začali opakovane učiť to isté, čiže nenaviazalo sa na predošlé vedomosti žiaka, čo je v osvojovaní jazyka veľmi dôležité. Po diagnostike úrovne jazyka, je potrebné začať s prácou, čiže s učením. Učiteľ tým, že daný jazyk dobre ovláda a prešiel tiež rôznymi úrovňami jazyka, pozná s čím žiaci mávajú väčšinou problém a to je výhoda, pretože môže už dopredu pri preberaní danej látky upozorniť žiaka, na čo by si mal dávať pozor. Samotné učenie však zostáva na žiakovi. A tu veľakrát nastáva problém. Niektorí žiaci si myslia, že ak prídu na doučovanie, jazyk sa naučia v rámci neho. Áno, dá sa to, ale trvá to omnoho dlhšiu dobu, ako keď sa žiak venuje jazyku aj doma. Preto je potrebné pre žiaka pri odhodlaní naučiť sa ten ktorý jazyk, prebrať na seba zodpovednosť pri učení sa a výhovorky dať bokom.

Je jasné, že každý z nás je zaneprázdnený, ale keď sa raz rozhodneme pre doučovanie, musíme si uvedomiť, že si na jazyk potrebujeme vyhradiť nejaký čas. Ak máme pocit, že máme práve obdobie, keď časovo vôbec nestíhame, je lepšie začať možno neskôr, aby sme potom nemali výčitky, že sa jazyku vôbec nevenujeme. Ak sa budeme vytrvalo učiť, výsledky sa dostavia skôr či neskôr určite. K tomu nám všetkým želám pevnú vôľu. Nie nadarmo sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta.